Pretože uplynulý týždeň v eurometropole Brusel neponúkol žiadnu zaznamenaniahodnú udalosť, treba sa pozrieť do budúcnosti. Na druhej strane budúcnosti vzdialenej len niekoľko dní a ako sa na Európsku úniu patrí, do budúcnosti nadmieru „radostnej“. Ide totiž o bankové služby. Vďačná téma, s ktorou má skúsenosť každý, každý jej aspoň čiastočne rozumie a hlavne – dotkne sa každej peňaženky.

Minule sme hovorili o magickom dátume 23. január, keď únia opäť o niečo priblíži predstavu o svojom boji s klimatickými zmenami. Teraz sa posunieme len o päť dní, konkrétne na 28. január. Hoci sa s kolegami často smejeme nad nadmieru používaným a treba povedať klasickým novinárskym klišé – „revolúcia“, „historický okamih“, „boj“ – a snažíme sa im pokiaľ možno vyhnúť, tentoraz to zrejme nepôjde.

Revolúcia

Na konci januára štartuje dlho očakávaný projekt Európskej únie skrývajúci sa za skratkou SEPA. Neznamená to nič iné než anglickú skratku Single European Payment Area, teda jednotnú oblasť pre platby v eurách. Napriek svojmu nie práve „sexi“ názvu je SEPA revolúciou, historickým okamihom a je za ňou niekoľko rokov boja s najrôznejšími politickými aj technickými ťažkosťami.

Možno si niektorý čitateľ teraz hovorí, že je to len jedna z ďalších tém, ktorej obyčajný človek nerozumie. Je to však omyl. Jednotná oblasť pre platbu v eurách sa dotkne drvivej väčšiny obyvateľov Európskej únie a niekoľko málo ďalších európskych krajín. Na rozdiel napríklad od mediálne prepieranej Lisabonskej zmluvy, ktorá má síce nahradiť odmietnutú euroústavu, ale jej vplyv na jednotlivca je značne obmedzený, ak vôbec nejaký.

Jeden trh

SEPA v celej EÚ zjednocuje základné platobné nástroje – bezhotovostné platby (v eurách), inkaso, hotovostné platby (v eurách) a platby kartou. Dnes je bankovníctvo pre drobných, ale aj firemných klientov rozštiepené väčšinou podľa štátnych hraníc. Novovzniknutá oblasť však vytvára jeden trh pre celú úniu.

To v podstate znamená, že Európania budú môcť napríklad platiť inkaso či účty z jediného účtu vo všetkých štátoch únie. A hlavne za rovnaké poplatky, ako by išlo o klasický „domáci“ platobný styk.

Rovnaké je to aj pri platobných kartách. Obyvatelia EÚ, Švajčiarska, Nórska a Islandu budú môcť platiť jednou kartou opäť všade, za rovnaké poplatky, ktoré im normálne účtuje ich domovská banka v mieste bydliska. Slováci tak nebudú musieť šetriť v zahraničí na výberoch z bankomatov, pretože ich to vyjde v podstate na rovnaké peniaze ako doma.

Vznik jednotnej platobnej zóny by mal priniesť aj jednotnú platobnú kartu pre celú Európu, tzv. SEPA kartu. Jej nástup však pocítia predovšetkým obyvatelia krajín, kde nie je zďaleka bežné, že klienti môžu platiť svojou platobnou kartou aj v zahraničí. Napríklad v Nemecku exituje celý rad vyložene lokálnych kariet. Ostatní SEPA kartu poznajú predovšetkým podľa toho, že by časom nemala mať už vôbec magnetický prúžok, ale iba čip.

Pripravení

Obidve hlavné kartové asociácie, MasterCard a Visa sú podľa svojich zástupcov pripravené na prechod na SEPA a ich produkty sú s týmto systémom kompatibilné. Podľa štúdie spoločnosti MasterCard by vznik jednotnej európskej platobnej zóny mal podporiť ďalšie využívanie platobných kariet. Štyri pätiny respondentov prieskumu spoločnosti by totiž chceli využívať svoju kartu kdekoľvek v Európe tak, ako to robia vo svojej krajine.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že možnosti, ktoré SEPA ponúka, sú už plne k dispozícii. No ide len o prvý pohľad. Kto niekedy posielal peniaze do zahraničia, vie, aké je dôležité nezmýliť sa pri zadávaní tzv. IBAN kódu a BIC (SWIFT) kódu. Navyše prevod nebýva často najrýchlejší. Jednotná platobná zóna by mala zaručiť, že peniaze prídu na účet najneskôr do troch dní. V súčasnosti je napríklad v Česku lehota pre platby do zahraničia šesť dní, ponovom to bude iba jeden deň od podania príkazu.

Náklady a úspory

Je zrejmé, že SEPA nie je zadarmo. Len v českých bankách má prísť prispôsobenie novej zóne asi na dvanásť miliárd českých korún. Na rozdiel od mnohých ďalších európskych direktív, ktoré bankám prinášajú najmä náklady, však SEPA znamená aj značné úspory. Európska komisia odhaduje, že drobní klienti a firmy na poplatkoch ušetria asi sto miliárd eur. Pre banky úspory spočívajú predovšetkým vo vzniku jedného zúčtovacieho (klíringového) centra. V súčasnosti používa každá krajina jedno.

Zarobiť by však mali aj nebankové subjekty, ktoré poskytujú finančné služby. Firmy, ktoré poskytujú splátkový predaj, budú môcť bez problémov podnikať aj za slovenskými hranicami. Platiť to bude však aj opačne, čo by mohlo na slovenský trh nebankových subjektov priviesť nové spoločnosti zo zahraničia.

Ako to však býva, také revolučné zmeny však nemôžu začať platiť zo dňa na deň. Onen 28. január je tak dátum, keď sa začínajú využívať štandardy SEPA. Niektoré krajiny budú mať nepochybne náskok a z výhod jednotnej platobnej oblasti budú ťažiť predovšetkým obyvatelia štátov, kde národnú menu vystriedalo euro. Platnosť legislatívy, ktorú musia členské krajiny EÚ previesť do národného právneho poriadku najneskoršie do 1. januára 2009, však poznajú aj v štátoch, ktoré majú k euru ešte ďaleko. Napríklad v Česku.

Euro

Plne by mal SEPA začať fungovať najneskoršie do roku 2010, čo najskôr aj začne, aspoň podľa štádia príprav v jednotlivých štátoch.

Single European Payment Area je tak jednoznačne ďalšou výhodou európskej spoločnej meny, ktorá v poslednom období čelí útokom zo strany niektorých politikov a ekonómov. Jedni na silu eura zvádzajú problémy s vývozom svojej krajiny, druhí zasa opakujú, že euro za stratu suverénnej menovej politiky tak úplne nestojí, tretí za spoločnou menou vidia rast cien.

Spotrebiteľ si však príliš sťažovať nemôže. Okrem SEPA stačí pripomenúť nástup eura v roku 2002 a s tým súvisiaci pokles bankových poplatkov za cezhraničný bezhotovostný prevod. Zatiaľ čo v roku 2001 bola priemerná cena za prevedenie 100 eur takmer 24 eur, o štyri roky neskôr to bolo niečo vyše dvoch eur.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.