Telefonovanie z mobilného telefónu v zahraničí, tzv. roaming, by mohlo od leta 2007 výrazne zlacnieť, aby ľudí neprekvapovali nebotyčné účty po návrate z dovolenky.

Európska komisia prijala návrh, ktorý má podnikateľom a turistom až o sedemdesiat percent zlacniť volanie z mobilných telefónov pri cestách po únii. S nariadením však ešte musí súhlasiť väčšina členských krajín únie a Európsky parlament.

Komisia občanom

Európska komisia odhaduje príjmy operátorov z roamingu na 8,5 miliardy eur ročne, čo je 5,7 percenta všetkých príjmov. Nariadenie by tak mohlo spotrebiteľom ušetriť asi päť miliárd eur. Operátori naopak varujú, že nepotrebná regulácia podtne investície do rýchlo rastúceho odvetvia.

„Asi 147 miliónov Európanov je postihnutých tým, že platia za roaming neospravedlniteľne premrštené ceny. Päťkrát vyššie než skutočné náklady, ktoré si operátori účtujú medzi sebou. V tejto oblasti trh dosiaľ nefunguje,“ zdôvodnil zásah európskej exekutívy jej šéf José Barroso.

„Spotrebitelia museli príliš dlho čakať a operátori urobili príliš málo pre zníženie premrštených cien.“

Práve na zlacnení roamingu má Európska komisia predviesť, že dokáže riešiť problémy, ktoré skutočne trápia jej občanov. „Potrebujeme Európu výsledkov,“ zdôraznil J. Barroso a vyzval členské štáty a parlament na rýchle prijatie návrhu.

Regulácia cien za hovory v únijnom zahraničí však nejde tak ďaleko, ako komisárka Viviane Redingová ešte na jar sľubovala, teda s prichádzajúcimi hovormi zadarmo a volaním v cudzine na miestne čísla za miestne ceny. Komisia návrhy V. Redingovej rozriedila.

Kompromis

Práve regulácia maloobchodných cien predstavovala najspornejšiu časť pôvodného návrhu V. Redingovej, proti ktorej sa v komisii údajne stavali vplyvní komisári Günter Verheugen, Peter Mandelson, Jacques Barrot či Charlie McCreevy. Pod tlakom výhrad časti komisárov prešiel kompromis, ktorý poskytuje mobilným operátorom ešte šancu zachovať si časť ziskov.

„Chránime spotrebiteľov, ale berieme do úvahy aj legitímne požiadavky podnikov,“ vysvetlil J. Barroso. Treba vraj zachovať konkurencieschopnosť telekomunikačného priemyslu, ale zároveň prihliadať na dosahy roamingových cien najmä na malé a stredné podnikanie. Zo 147 miliónov Európanov na cestách predstavujú 110 miliónov práve podnikatelia.

Dva stupne

Nariadenie ráta s dvojstupňovou reguláciou – keď vstúpi do platnosti, stanoví limity na veľkoobchodné ceny. Základom majú byť ceny, ktoré si operátori účtujú na domácom trhu medzi sebou za použitie svojich sietí a ktoré regulujú národné úrady.

O šesť mesiacov neskôr sa automaticky začne aj regulácia maloobchodných cien pre konečných zákazníkov. Tá operátorom poskytne 30-percentnú maržu oproti veľkoobchodným cenám, respektíve pri prichádzajúcich hovoroch by zisk operátora nemal presiahnuť tridsať percent reálnych nákladov v európskom priemere.

V praxi by podľa komisie zákazník nemal za volanie z cudziny domov či do inej krajiny EÚ platiť viac než 49 eurocentov (19 slovenských korún) za minútu hovoru, za miestny hovor v cudzine 33 centov (12,80 koruny) a za prijímaný hovor 16,50 centa (6,40 koruny).

Priemerná cena volania v EÚ sa teraz pohybuje okolo 1,15 eura (44,50 koruny) za minútu, ale napríklad klient z Malty platí za volanie v Lotyšsku 2,75 eura (vyše 106 korún) za minútu. Na Slovensku podľa komisie zákazník platil za minútu prijímaného hovoru 0,64 eura (24,80 Sk). Najlacnejšie je na Cypre (0,24 eura), najdrahšie na Malte (1,11 eura).

Výnimočná situácia

„Roky sme varovali operátorov, že budeme musieť pristúpiť k regulácii, ak sami dobrovoľne neznížia ceny, ktoré postihujú spotrebiteľov a podnikateľov. Rozdiely v tarifách sa nedajú vysvetliť. Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné opatrenia.

Až nariadenie vstúpi do platnosti, zákazníci nebudú platiť viac než európsky strop. A medzi ním a reálnymi nákladmi je dosť priestoru pre konkurenciu,“ povedala V. Redingová.

Polročné prechodné obdobie vysvetlila ako čas pre operátorov, aby sa prispôsobili situácii. Zachovanie roamingových poplatkov, síce znížených, má zabrániť zdraženiu domácich hovorov či iných služieb, ako hrozili operátori, varujúci, že si náklady za roaming budú musieť kompenzovať v iných položkách.

J. Barroso si však netrúfol odhadnúť, ako rýchlo Európska komisia získa súhlas členských štátov a europarlamentu. „Mojím želaním je, aby občania mohli ťažiť z novej regulácie v lete budúceho roku,“ uviedla V. Redingová.

Podľa komisárky by mali mať všetci obyvatelia EÚ rovnaké podmienky na telefonovanie v inej krajine v rámci únie.

Operátori argumentujú, že pod tlakom konkurencie už sami začali roaming zlacňovať. Úskalie je však v tom, že väčšinou ide o špeciálne ponuky, určené pre časť klientely, a nie o bežný roaming.

Prvé kroky začala V. Redingová vlani na jeseň, keď uverejnila v internete rozdielnu výšku poplatkov, ktoré ľudia musia platiť pri volaní v rôznych krajinách. Operátori však na to znížením cien takmer vôbec nezareagovali.

V osemnástich krajinách zostali ceny rovnaké a v štyroch sa dokonca zvýšili. Komisia dala návrh na stôl a lopta je na ihrisku členských štátov a europarlamentu. Inými slovami, teraz sa ukáže, nakoľko sú ministri a europoslanci náchylní podľahnúť lobingu operátorov a reguláciu ešte viac rozriediť.

Dobrá aj zlá

Návrh Európskej komisie zaviesť poriadok do roamingu, rovnako ako ďalšia pokuta Microsoftu za zneužívanie dominantnej pozície na trhu môže predstavovať dobrú aj zlú správu zároveň.

Európska únia funguje – ale asi tak, ako pri liberalizácii služieb, za cenu kompromisov, ktoré uspokoja, ale nenadchnú. Kde je okrem údržby chodu fontána nápadov, ktorá pohne vecami ďalej? A to zoči-voči nevyspytateľnému Rusku a prehlbujúcej sa energetickej závislosti spoločenstva, rastúcemu ekonomickému zaostávaniu za USA a ázijskými ekonomikami či búrke na Blízkom východe, ktorá hrozí zmiesť počas pár týždňov všetko, čo únia roky prácne budovala, aby dosiahla palestínsku životaschopnosť.

Nehovoriac o dianí vnútri samého spoločenstva, kde na adresu nových vlád vo Varšave či v Bratislave môže Brusel len opakovať slová o európskych hodnotách, bez toho aby okrem prípadného symbolického pokarhania našiel zbraň proti nástupu populistov ťažiacich z únavy postkomunistických spoločností z reforiem, vedených práve v mene posvätného vstupu do EÚ.

Nakoniec aj pri vyšetrovaní údajných nezákonných operácií CIA v Európe mohla komisia len zdôrazňovať, že boj proti terorizmu nemôže viesť k pošliapavaniu ľudských práv, ale dosiaľ nevedela primať európske vlády, aby odhalili karty, ako ďaleko zašla ich spolupráca s USA.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.